Medzihviezdne cestovanie

Medzihviezdne cestovanie

quark.sk

Ľudská civilizácia nikdy nezastaví vedecký pokrok a neutlmí svoju zvedavosť. Vydať sa však s ľudskou posádkou k iným hviezdam a planetárnym systémom bude naozaj náročné. Aj pri tisícnásobnom zrýchlení súčasných možností pohonu rakiet môže trvať stovky rokov prekonať enormné medzihviezdne vzdialenosti.

K nám najbližšia hviezda je Proxima Centauri vzdialená 4,246 svetelného roku, čo predstavuje 39 900 000 000 000 kilometrov. Pri súčasných technických možnostiach chemických raketových pohonov s využitím všetkých trikov na zrýchľovanie, aké poznáme, by cesta trvala približne 20-tisíc rokov. Všetky tie ostatné žiariace hviezdy nočnej oblohy sú ešte oveľa vzdialenejšie. Takmer každý týždeň objavia novú exoplanétu obiehajúcu vzdialenú hviezdu s potenciálnou prítomnosťou vody. V súčasnosti poznáme viac ako 5 000 hypoteticky obývateľných planét a ľudia sa pýtajú: Navštívime ich niekedy?

Čakanie

Tzv. výpočet čakania (z angl. wait calculation) je dilema medzihviezdnych letov, ktorú zaviedol americký fyzik a autor sci-fi literatúry Robert L. Forward (1932 – 2002). Hovorí o tom, že pokiaľ vesmírna misia do diaľav vesmíru nie je aktuálne uskutočniteľná do 50 rokov, neoplatí sa jej ani štartovať, pretože za daných 50 rokov sa vývoj pohonov a možností medzihviezdneho cestovania posunie natoľko, že nová misia odštartovaná o 50 rokov neskôr rýchlo predbehne tú starú. Britský fyzik Andrew Kennedy vypočítal na základe rýchlosti pokroku ľudstva po ekonomickej stránke, ale hlavne z hľadiska vesmírneho skúmania, najskorší rok, kedy sa pravdepodobne oplatí vyštartovať misiu k Barnardovej hviezde, štvrtej najbližšej hviezde k nášmu Slnku hneď po troch hviezdach sústavy Alfa Centauri. K tejto hviezde vzdialenej šesť svetelných rokov bude mať zmysel vyštartovať približne o 635 rokov.

Prototyp iónového motora použitím xenónu, foto wikipédia/NASA Pre vzdialenejšie hviezdy je tento rok ešte výraznejšie posunutý. Teoreticky by ľudská civilizácia mala byť schopná osídliť celú galaxiu za 5 až 50 miliónov rokov. Z hľadiska súčasnosti sú to časovo veľmi vzdialené obdobia. Z hľadiska veku vesmíru je to krátka chvíľa, počas ktorej čakajú ľudstvo problémy typu takmer istej zrážky planéty Zem s telesom väčším ako kilometer. Keď ho nezastavíme, prestane Zem existovať tak, ako ju poznáme. Mnoho predpokladov preto hovorí o nepravdepodobnosti toho, že ľudstvo sa niekedy efektívne dostane za hranice našej Slnečnej sústavy.

Continue Reading →